Predstavujeme členku nášho DT - Dadu

Volám sa Dada Longauerová, žijem v Prešove (srdcom Východniar) a cez deň sa živím učením angličtiny.

Nikdy som sa nepovažovala za kreatívnu osobu. Výtvarná výchova nepatrila k mojim obľúbeným predmetom, husle na ZUŠ-ke som pretrpela do poslednej noty, aj keď teraz nedám na hudbu dopustiť a počúvam všetko možné, v podstate nonstop – a hlavne pri tvorení.

Tvorenie! Ako som sa k nemu vlastne dostala? Roky obdivujem všetkých kreatívnych ľudí a ticho im závidím ich talent. V dobrom, samozrejme. So scrapbookingom a card makingom som sa prvýkrát stretla tesne pred mojím odchodom z Londýna, no nikdy som si nemyslela, že sa tomu budem niekedy aj ja venovať.

Ku kreativite ma nakoplo narodenie môjho synovca Lukáša. V prvých knihách, ktoré som pre neho vytvorila boli fotografie doplnené veršami alebo príbehmi a všetko to bolo spracované vo Photoshope. Kreativita? Možno áno, ale nebolo to ono.

Zrazu som si spomenula na scrapbook - mix materiálov, techník, farieb. Prvý „minialbum“ (interaktívna kniha fotografií s okienkami, pull tabs, extra stránkami, pop up prvkami a básničkami o ročných obdobiach) bola vyrobená doslova na kolene zo starých darčekových tašiek a výstrižkov z časopisov. Keďže bola určená vtedy 2 ročnému dieťaťu, bol to asi aj najvhodnejší materiál.

Mala som však chuť vyskúšať si aj niečo serióznejšie – scrapbook stránky – ako vianočný darček pre sestru. Objednala som nejaké scprapbook papiere, nity a výseky a vytvorila prve stránky. To bolo dávno! Veď posúďte sami.

 

 

Po tomto „úspechu“ som sa scrapbookingu venovala len veľmi sporadicky, no na internete som si stále čítala blogy a pozerala zahraničné online obchody a myslela si, aké jednoduché to tie americké ženy majú, keď na všetko používajú nejakú tú pomôcku. Postupne sa scrapbook dostával do povedomia aj našich kreatívnych dám a materiál bol zrazu dostupný aj u nás. Tak som si povedala, objednám zase niečo a skúsim – veď rodina a známi určite ocenia handmade pohľadnice či darček. A tak som vytvorila niekoľko kúskov. Zopár novších pohľadníc:

              

 

            

 

         

 

A foto albumov:

Z písania a vyrábania kníh pre Lukáša sa stala každoročná vianočná tradícia – od veľkých strojov (pop up kniha – dodnes bez textu, čo mi Luki stále s výčitkou v hlase pripomína), cez hľadanie pokladu, záchranu Vianoc, až po poslednú o príbehoch, ktoré zaspali.Tu je zopár fotografií z posledných dvoch kníh:

         

   

  

 

Na zákazku som vytvorila aj rôzne krabičky na poklady pre deti. Na ukážku zopár ilustračných fotografií.

                 

 

Lukáš si vyžiadal špeciálny zápisník na nápady:

 

Pred nedávnom som sa pustila do Art journal-u. Mať už len viac času na tvorenie – v noci nie je veľmi dobré svetlo, poznáte to, že?

      

     

Alica v krajine zázrakov je mojou obľúbenou knihou a filmová verzia Tima Burtona s úžasnými kostýmami nezaostáva. Práve Mad Hatter (Klobúčnik) bol inšpiráciou pre Lukášov karnevalový kostým. Trošku googlovania kvôli inšpirácii a klobúk bol na svete - kartón, stará plachta, záclona, farby na textil, pierka, ihlice, tavná pištoľ a stena postriekaná ružovou farbou :)

Ako každý, kto sa venuje card makingu alebo scrapbookingu, aj ja mám pri tvorbe svoje obľúbené pomôcky a ozdoby: produkty od Tima Holtza (rada by som ich mala všetky), pečiatky, Inka Gold (rada by som ich mala všetky), enamelové bodky, patinovacie pasty, metalické akrylové farby, gelové perá... Ak by som si mohla vybrať, rada by som vyskúšala a vlastnila vyrezávací a embosvací strojček Big Shot od Sizzixu.

V ďalšom blogu si pre Vás pripravím nejaký ten foto návod. Bude to moja premiéra a už sa na to teším.

Dada

 

 

 

 

 

 

 

Diskusia
Zatiaľ žiadne príspevky

Táto webová stránka používa cookies

Na týchto stránkach fungujú cookies, ktoré naše spoločnosti využívajú. Jednotlivé typy cookies a ich dobu spracovania nájdete popísané nižšie v tabuľke. Zvoľte prosím Vami preferovaný variant. Ak by ste nás potrebovali ohľadom výkonu vašich práv v súvislosti so spracovaním cookies kontaktovať, obráťte sa prosím na spoločnosť, ktorej stránky prechádzate, alebo na nášho Poverenca pre ochranu osobných údajov. Ak si myslíte, že s osobnými údajmi nenakladáme, ako by sme mali, máte možnosť podať sťažnosť na Úrade pre ochranu osobných údajov. Budeme však radi, ak sa najskôr obrátite priamo na nás a budeme tak môcť Vašu požiadavku obratom vyriešiť.